Druhy plesní, šírenie a riešenie

Pleseň.Termín, ktorý býva pre tých z nás, ktorí sa sa nimi stretli, takmer nočnou morou. Faktom ale ostáva, že plesní žije okolo nás nepreberné množstvo a ich účinky nemusia byť vždy len negatívne.

Povedzme si, že slovo „pleseň“ vládne niekoľkými významami. Napríklad medzi plesňou a plesňovou infekciou panuje podstatný rozdiel. V skratke môžeme pleseň definovať ako organizmus patriaci do skupiny húb a plesňovú infekciu ako mykózu. My sa dnes budeme venovať otázke plesní, teda hubám.

Plesne sú mikroskopické, vláknité, jedno alebo viacbunkové, eukaryotické organizmy. Na vysvetlenie. Eukaryotické organizmy majú svoju hlavnú genetickú informáciu uloženú v bunkovom jadre, ktoré je od okolitého prostredia izolované špeciálnou membránou.

Plesne tvoria vláknité povlaky vo vnútri alebo na povrchu sledovaného povrchu, pričom sú rôznorodo sfarbené. Najčastejšie ide zelenú, sivú, hnedú, príp. čiernu farbu. Občas sa nájdu aj biele alebo červené, čo závisí od podmienok a miesta ich výskytu. Zaujímavosťou je, že jeden druh plesne môže v rôznych podmienkach nadobudnúť rôzne podoby.

Základnú stavebnú jednotku plesní predstavuje vlákno, teda hýfa. Sústavu takýchto vlákien, hýf, nazývame mycélium. Samotné vlákno klíči zo spóry a jeho následný rast prebieha na konci hýfy, pričom sa ďalej rozvetvuje. Mycélium v tomto deji slúži na výživu plesní. Medzi plesne patria fykomycety, čo sú pravé plesne, potom vreckaté huby a napokon nedokonalé huby – Fungi imperfecti.

Drvivá väčšina plesné je saprofytická, teda potrebné látky získavajú z odumretých zbytkov rastlín a organizmov. Jestvujú však aj plesne parazitické alebo plesne ako kombinácia oboch týchto charakteristík.

Plesne však ponúkajú aj prospešné využitie, ale treba s nimi vedieť pracovať. Rôzne druhy húb, ktoré nazývame plesňami, našlo využitie v chemickom alebo potravinárskom priemysle,  známe ako enzýmy či organické kyseliny. Potravinári napríklad využívajú ušľachtilé syrové plesne Penicillium roqueforti alebo Penicillium cememberti.

Farmaceutický priemysel pracuje s najvyužívanejším druhom užitočnej plesne Penicillium notatum, ktorý produkuje antibiotiká. Ide o cennú látku, ktorá má schopnosť zabíjať živé mikroorganizmy, najmä baktérie. Liek, ktorý je z tohoto druhu plesne vyrábaný už od 40. rokov minulého storočia, poznáme pod menom penicilín. Škótsky biológ Alexander Fleming a jeho spolupracovníci získali za jeho objav v roku 1945 Nobelovu cenu za medicínu.

Medzi škodlivé plesne patria mykózy, postihujúce človeka, zvieratá aj rastliny. Ide o druh plesní, ktoré tvoria mykotoxíny, rozkladajúce potraviny a znehodnocujúce papier, drevo, textílie alebo kožu.

Plesne sa objavujú všade tam, kde sú priaznivé podmienky pre ich vývoj, najmä na miestach s dostatkom vlhkosti. Rozmedzie teplôt, ktoré im napomáhajú v raste je veľmi široké.

Nájdeme ich aj na potravinách v chladničke, kde panuje teplota pod 10°, a tiež v bytoch, kde sa veľmi nekúri. Ideálnou teplotou je hodnota okolo 25°C. Aj preto sa im darí najmä od jari do jesene, a vo vlhkých múroch domov aj celoročne. Na stenách, kde sa usadzujú mikročastice organických látok z atmosféry, nájdu dostatočné množstvo živín.

Plesne napadajú nielen fasády starých, ale aj steny nových domov. Hlavným problémom býva zateplenie. Najčastejšie sa plesne zvyknú tvoriť na miestach, kde prichádza ku kondenzácii vodnej pary. Takáto para je produktom našich bežných domácich činností, akými sú varenie, pranie, denná hygiena a pod.

Plesne sa rozmnožujú rozrastaním vyššie popisovaného mycélia a spórami, pričom spóry predstavujú ich rozmnožovacie útvary. Akonáhle spóra dopadne na vlhké miesto s dostatkom živín, začne kličiť. Takáto spóra postupne rastie a vytvára reprodukčné orgány, z ktorých sa do okolia uvoľňujú zrelé spóry. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo by sa plesne v bytových jednotkách nemali odstraňovať suchým spôsobom. Spóry sú mimoriadne malé a ľahké, takže vzdušné vírenie ich zanesie veľmi ďaleko, čo prináša mnoho ďalších problémov.

Odstraňovanie plesní by malo byť teda preto realizované prostredníctvom odbornej a skúsenej firmy. Poprednou spoločnosťou v tejto oblasti je A SERVIS LIPKA, s. r. o., ktorá v regióne strednej Európy patrí k lídrom.

Na dezinfekciu plochy napadnutej plesňou využívame dezinfekčný prípravok SANATOP LIKVID PROFI. Po odstránení všetkých nečistôt a následnej dezinfekcii omietok alebo fasád, zjednotíme plochu farbou a na čistý povrch nanesieme priemyslový polymér LSG.

LSG je využívaný ako protiplesňový náter. Fasádu uzavrie a chráni zároveň. Všetky molekuly vodných pár môžu z fasády bez problémov unikať, ale molekuly vody sa do fasády už nedostanú. Stena je vďaka náteru LSG tak chránená nielen proti vlhkosti, ale aj proti mikrobiálnemu napadnutiu. Životnosť tejto unikálnej technológie je minimálne 4 až 6 rokov. Ak vás teda plesne trápia vo vašom dome alebo byte, naváhajte a oslovte nás.